Juraj Cintula z tvorby autora: V snách V snách. Iba v snách bol som slobodný. Iba v snách rečnil som davu. V snách nebál som sa povedať všetko, ale úplne všetko, čo si myslím. V snách hľadala ma polícia. V snách snoval som vzbury. V snách pikle som kul, bunky zbíjal. V snách zapaľoval som pochodne. Iba v snách. Po papuli päsťou pánov som bil. V snách. Počul som rev mojich zbojníkov. V snách. Miloval som divo cudzie ženy. V snách. Vypíjal som chladné víno. Až do dna sudov. Iba v snách ruky ma boleli od okov. V snách bili ma vzdorovitého. V snách. Súdili ma ľudia, že povodne a búrky hnevu pánov privolávam. Že žijem inak, ako ostatní. V snách. Fasoval som sedem rokov basy. I doživotie. V snách. Vešali ma. Stínali mi hlavu. Lámali na kolese. A predsa nikdy nezlomili. V snách. Ako rebel, zbojník prehrával som stokrát. I víťazil. A v skutočnosti... V skutočnosti som celkom obyčajne trpel. Tak, ako tisíce iných. Svätá povinnosť Ja viem. Všetko tu už raz bolo. Mení sa obsadenie, i v plote koly. No nedá mi, nedá nepovedať, že pravda stále bolí... Dusí. V hrdle dusí, jak nádor rakoviny. Mení sa človek, no v tomto nie je iný. A mnohým sa čosi hnusí a neveria... No pravda, sa dáviť musí. Neplačem Už neplačem nad životom, už neplačem nad krivdou, už neplačem nad okovami. Už naplačem nad mŕtvymi, už neplačem nikde a nad ničím. Lebo som vyrástol na chlapa, ktorý vracia úder. Za seba. I za iných. Už neplačem. A že som to dokázal, teraz ticho plačem. Pýtal som sa Pýtal som sa diaľky na čas, mlčala. Pýtal som sa stromov na lásku, zašumeli. Pýtal som sa zemi na človeka. V obavách sa chvela. Pýtal som sa rieky na život, všetko zmeniť chcela. po tme som sa pýtal, rachotili nočné vlaky. Aký je človek?! Zlý?! Až taký?
orada
