Ak by sme sa pozreli na charakteristiku úspešných investorov, pravdepodobne by sme zistili, že majú viacero spoločných čŕt, ako napr. vyrovnanosť a disciplínu. A, podľa jednej štúdie, neuškodí ani mierne poškodenie mozgu. Výskumníci z univerzít Standford, Carnegie Mellon a University of Iowa spravili ešte v roku 2005 zaujímavý experiment - účastníkom dali 20 USD a možnosť staviť si na výsledok v hode mincou. Každý z účastníkov mal 20 pokusov s tým, že ak padla strana, ktorú si vybral, získal 2,5 USD. Ak opačná, stratil 1 USD. Logicky by sa teda všetci mali zúčastniť všetkých dvadsiatich vrhov – keďže šanca na úspech je 50% a prípadná výhra je podstatne vyššia ako možná strata. V skutočnosti ale iba jedna skupina účastníkov bola ochotná podstúpiť veľké množstvo hodov mincou. Boli to ľudia s nefunkčnou oblasťou mozgu, ktorá kontroluje emócie. Jeden z autorov tejto štúdie ich nazval „funkčnými psychopatmi“, keďže porucha mozgu im bránila nechať sa ovplyvniť emóciami.
Účastníci s „normálnym“ mozgom sa častokrát vzdávali už po niekoľkých nepriaznivých výsledkoch, pokiaľ nasledovali krátko za sebou. Ľudia vo všeobecnosti neradi prichádzajú o peniaze, aj keď je pravdepodobnosť celkového zisku zjavne výrazne naklonená v ich prospech. Niekoľko strát za sebou ich jednoducho odradí. Účastníci, u ktorých boli ale potlačené emócie, pokračovali v stávkovaní takmer bez ohľadu na predchádzajúce straty. V priemere sa zúčastnili až 84% hodov, ich emócie tak v tomto prípade neovplyvňovali racionálne správanie. Vzhľadom na parametre tohto konkrétneho pokusu potom asi nikoho neprekvapí, že nakoniec práve oni skončili s najväčšími ziskami. Participácia „normálnych“ účastníkov bola v priemere len 54%.
Okrem neoptimálneho rozhodovania má veľký vplyv na výnosy investorov aj neobjektívna pamäť. Podľa Daniela Kahnemana, jedného z priekopníkov behaviorálnej ekonómie, „ľudia prisudzujú relatívne veľkú dôležitosť udalostiam, ktoré si dokážu ľahko vybaviť v pamäti“. A keďže negatívne udalosti si pamätáme lepšie, až príliš veľa času trávime snahou vyhnúť sa im. Toto správanie môže mať ale za následok premeškanie mnohých príležitostí.
Situáciu ešte viac zhoršuje fakt, že spomienky na negatívne udalosti bývajú častokrát pomerne nepresné. Podľa Martina Webera a Markusa Glasera z Mannheimskej univerzity investori vlastne ani nevedia, aké výnosy v skutočnosti dosahujú. Na základe odpovedí 215 investorov zistili, že nimi vykazovaná výkonnosť len zriedkakedy korešpondovala s realitou. Väčšina investorov uvádzala vyššie výnosy, ako v skutočnosti dosahovali. Dokonca tí, ktorým sa darilo najhoršie a stratili najviac peňazí, mali najnižšiu úspešnosť v určení ich skutočného výnosu.
Jedným z riešení by mohlo byť vedenie dôkladných písomných záznamov a pravidelné monitorovanie skutočných výnosov. Pomôcť by mohla aj príprava a implementácia vopred stanovenej stratégie. Dodržiavanie plánu by mohlo odstrániť aspoň časť zábran, s ktorými sa pravidelne stretáva väčšina investorov. Práve nákupy akcií počas výrazných trhových prepadov totiž predstavujú jedny z najlepších príležitostí. Pokiaľ sa ale investori počas trhových prepadov držia v úzadí, pripravujú sa zbytočne o výnosy, ktoré by mohli dosiahnuť, ak by sa nenechali v daný moment odradiť svojimi emóciami.
(Zdroje: M. Glaser, M. Weber: Why Inexperienced Investors Do Not Learn; The Wall Street Journal; The Motley Fool)